Podľa autorov Downsa a Stea (1973:15) je mentálne alebo kognitívne mapovanie výsledkom série psychologických procesov, ktoré zaznamenávajú, kódujú, ukladajú, potom vyvolávajú a dekódujú všetky informácie o našom každodennom priestorovom okolí. V tomto zmysle je mentálne mapovanie určitou kognitívnou vlastnosťou prítomnou v našich mysliach. Keď vedec vykonáva mentálne mapovanie, zaujíma sa v podstate o mapovanie máp, t.j. o zber a interpretáciu mentálnych máp v našich mysliach.
Teoretické pozadie
Kognitívne mapovanie je interdisciplinárnou výskumnou oblasťou, ktorá vznikla v šesťdesiatych rokoch, takmer súčasne v rozličných odboroch, ako napríklad v geografii, psychológii, lingvistike a spoločenských vedách, a to najmä v kultúrnej antropológii.
Podľa niektorých autorov je však analýza mentálnych máp tak stará ako kultúrne štúdie samotné a objavila sa už v etnografickej a antropologickej literatúre na prelome storočí pod označením „využívanie priestoru“.
Dimension od antropológa menom Edward T. Hall[6] (1966, 1975) sa zaoberá tým, ako sú ľudské poznatky o ich vlastnom prostredí ovplyvňované rôznym kultúrnym pôvodom a ďalej rozoberá z toho vyplývajúce otázky jazyka a komunikácie. Jedny z prvých pokusov na potkanoch v psychológii (Edward Tolman, 1948) našli tesnú súvislosť medzi vnímaním priestoru, mentálnym mapovaním a analýzou živočíšneho/ľudského správania[7]. Vplyv etológie, najmä prác Konrada Lorenza môžeme objaviť v knihe Kevina Lyncha[8] (o architektúre) z roku 1960, o tom, ako sa ľudia orientujú v meste. O jedno desaťročie na to publikoval geograf Roger Downs[10] (1970) svoj významný spis, po ktorom nasledovala antológia[11],ktorú zostavil spolu s Davidom Stea v roku 1973. Táto práca inšpirovala v roku 1976 sociálneho psychológa Stanleyho Milgrama[12]k štúdii týkajúcej sa mentálnych máp Paríža. Akademický ’rozruch’ ohľadom kognitívneho mapovania a behaviorálnej geografie sa zreteľne prejavuje tým, že v nasledujúcich rokoch sa jedna za druhou objavovalo veľké množstvo zhrňujúcich manuálov a vysokoškolských učebníc o danej problematike (na príklad: Gould a White[13] 1974, Downs a Stea[14] 1977, Gold 1980[15], Stoltman[16] 1980, Holahan[17] 1982).
Za posledné desaťročie vzniklo mnoho nových prístupov a analytických algoritmov, ale prehľad im zodpovedajúcich teoretických rámcov presahuje zámery tohto textu. Ako je už bežné v prípade rýchlo sa rozvíjajúcich výskumných oblastí, svetlo sveta uzreli veľké množstvá konferencií, prednášok a publikácií, zatiaľ, čo sa narastajúci počet príručiek snaží s ich pomocou načrtnúť všeobecné, ale správne štruktúrované závery (napríklad: Portugali[20] 1996, Kitchin a Freundschuh[21] 2000, Kitchin[22] 2002). Maďarskí autori, ako napríklad Ervin László, Vilmos Csányi a ďalší (1993, 1996) sú tiež medzinárodne uznávanými prispievateľmi pri rozvoji relevantných psychologických a ľudských etologických prístupoch.
Od konca osemdesiatych rokov sa počítačové spracovávanie dát stáva čím ďalej lacnejším a podporilo vznik empirického testovania komplexnejších teoretických modelov založených na experimentoch, simulácii a/alebo zbere údajov. V roku 1993 ustanovila Barbara Tversky[18] tri hlavné kategórie kognitívneho mapovania: popri kognitívnych mapách definovala kognitívne koláže a priestorové mentálne modely založené na konštrukcionistickej teórii. Konštruktionistický pohľad na mentálne mapovanie sa zameriava na proces vytvárania modelov, nie na mapy samotné.
Je typické, že aplikovaný výskum sa málokedy zakladá na najnovšom teoretickom vývoji, namiesto toho formuluje závery z už existujúcich vedeckých pozorovaní.
Zber dát a ich analýza
V poslednej dobe vzniklo mnoho programov a/alebo algoritmov, ktoré nám pomáhajú pri utváraní mentálnych máp. Matei Sorin vymyslel algoritmus, ktorý je schopný vizualizovať mapy založené na našich obavách a životnom štýle v dvoch alebo troch rozmeroch.
Obrázok 6.4. Trojrozmerná vizualizácia strachu založená na mapách, ktoré nakreslilo 215 jedincov vybraných zo šiestich etnických oblastí mesta Los Angeles, vytvoril Matei Sorin (www.mentalmaps.info)
Programový algoritmus “Editoru mentálnych máp” (EMM) je kombináciou postupu zvaného free recall a štandardných aproximácií[23].
Obrázok 6.5. Komunikačné siete medzi oblasťami v Miercurea Ciuc, Rumunsko, vytvorené Editorom mentálnych máp, ktorý vytvorili László Letenyei and Botond Borbély (www.mentalmap.org)
[1] Roger M. Downs a David Stea 1973: Cognitive Maps and Spatial Behavior: Process and Products. In: Downs a Stea (Eds.): Image and Environments. Chicago: Aldine Publishing
[2] Pojmy mentálne a kognitívne mapy používame v tomto texte ako synonymá.
[3] Táto definícia nie je citáciou pôvodného textu, je to preklad z maďarčiny.
[4] Malinowski, Bronislaw 1922: Argonauts of the Western Pacific. London: Routledge. (Úvod tejto knihy si môžete prečítať v tretej kapitole tejto príručky.)
[5] Edit Fél a Tamás Hofer: Proper Peasants. Traditional life in a Hungarian village, Chicago, 1969; Bäuerliche Denkweise in Wirtschaft und Haushalt, Göttingen, 1972
[6] Hall, Edward T. 1966 (1975): The Hidden Dimension. Garden City: Anchor Books. (V maďarčine: 1975, 1987, 1995 etc.: Rejtett dimenziók. Budapest: Gondolat, Katalizátor Iroda, stb.)
[7] Tolman, Edward C. 1948: Cognitive Maps in Rats and Men. In: Psychological Review 55 (4) 189-208.
[8] Lynch, Kevin 1960: The Image of the City. Cambridge MA: MIT Press
[9] Cséfalvay, Zoltán 1990: Térképek a fejünkben (Mapy v našich mysliach).Budapest: Akadémiai
[10] Downs, Roger M. 1970: Geographic Space Perception: Past Approaches and Future Prospects. V: Progress in Geography 2: 65-108.
[11] Roger M. Downs a David Stea (Eds.) 1973: Image and Environments. Chicago: Aldine Publishing (Downs bol geografom, a Stea psychológom: ich spolupráca jasne preukazuje interdisciplinárny charakter mentálneho mapovania.)
[12] Milgram, Stanley 1976 (1992): Psychological Maps of Paris. V: Milgram, Stanly: The Individual in a Social World: Essays and Experiments. (Eds: John Sabini and Maury Silver) McGraw-Hill. (Pôvodne publikované v: Ittelson, W. H., H. M. Prohansky a L. G. Rivlin (Eds.) 1976: Environmental Psychology: People and Their Physical Settings. New York: Holt, Rinehart and Winston)
[13] Gould, Peter R. a Rodney R. White 1974: Mental maps. Harmondsworth: Penguin, Pelican geography and environmental studies (Second, revised and expanded edition: 1986, London, New York: Routledge)
[14] Downs, Roger M. a David Stea 1977: Maps in Minds. Reflections on Cognitive Mapping. New York: Harper & Row
[15] Gold, John R. 1980: An Introduction to Behavioural Geography. Oxford: University Press
[16] Stoltman, Joseph P. 1980: Mental maps: resources for teaching and learning.Sheffield: Geographical Association
[17] Holahan, Charles J. 1982: Environmental psychology. New York: Random House (6 kapitol bolo preložených do maďarčiny v: Dúll Andrea a Kovács Zoltán (Eds.) 1998: Környezetpszichológiai szöveggyűjtemény. (Príručka environmentálnej psychológie) Debrecen: Kossuth Egyetemi Kiadó)
[18] Tversky, Barbara 1993: Cognitive Maps, Cognitive Collages and Spatial Mental Models. V: Frank, Andrew U. a Irene Campari (Eds.): Spatial Information Theory: A Theorethical Basis for GIS. Lecture Notes in Computer Science 716:14-24 Berlin: Springer
[19] Pléh, Csaba 2000: Narrated history in psychology. Lecture given at a conference organized by the Department of Philosophy and History of the Hungarian Academy of Sciences (3-4 May 2000): The shifting forms of historical consciousness: Crash courses and alternatives in Hungarian history.
[20] Portugali, Juval 1996: The construction of cognitive maps. Dordrecht: Kluwer Academic Publishers, The geojournal library
[21] Kitchin, Rob a Scott Freundschuh (Eds.) 2000: Cognitive Mapping: Past, Present and Future London, New York: Routledge
[22] Kitchin, Rob 2002: The cognition of geographic space. London, etc.: I.B. Taurus
[23] Program Editor mentálnych máp si môžete stiahnuť zadarmo nawww.mentalmap.org. Algoritmus vytvorili László Letenyei a Botond Borbély v roku 2005.